O inštitúte

Štefan Náhalka – kňaz, manažér, pedagóg, publicista, národovec

Mons. Dr. Štefan Náhalka, po ktorom nesie meno Inštitút PF KU v Poprade, bol významným slovenským katolíckym dejateľom, ktorého meno sa totalitnému komunistickému režimu nepodarilo vymazať z povedomia kresťansky a národne orientovaných Slovákov. Narodil sa 16. marca 1916 v Liptovskej Tepličke, kde aj navštevoval obecnú školu. Pod vplyvom miestneho kňaza Jána Kočiša odišiel študovať, spolu so svojim spolužiakom a priateľom Štefanom Garajom, na Štátne československé reálne gymnázium Dr. V. Šrobára do Levoče. Počas štúdia vstúpil do Mariánskej kongregácie študentov v Levoči, kde si ho v oktáve zvolili členovia za prefekta. Maturitnú skúšku ukončil 9. júna 1937 zo všetkých štyroch maturitných predmetov – z jazyka československého, matematiky, francúzskeho jazyka a fyziky – s výborným prospechom a bol uznaný „dospelým s vyznamenaním“. Dňa 7. septembra 1937 vstúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Vysoká škola bohoslovecká v Spišskej Kapitule mala vysokú úroveň vďaka vynikajúcim profesorom (Dr. Skyčák, Dr. Barnáš, Dr. Hanus,…) i čulým kontaktom s významnými univerzitami vo viacerých štátoch Európy. Štefan Náhalka bol výnimočne nadaným študentom, skvelo jazykovo vybaveným, preto ho biskup Ján Vojtaššák poslal v novembri 1939 na štúdiá do Ríma. 6. novembra 1939 sa zapísal ako riadny študent Teologickej fakulty Lateránskej univerzity, kde počas nasledujúcich štyroch akademických rokov 1939 – 1943 študoval teológiu. Od leta 1943 začal pastoračne pôsobiť v službách Spišskej diecézy. Po vysviacke pokračoval v postgraduálnych štúdiách, ktoré ukončil v júni 1944 doktorátom z filozofie a krátko nato obhajobou dizertačnej práce z teológie.

Dr. Náhalka prejavil taktiež manažérske schopnosti a organizačný talent a to už počas gymnaziálnych štúdií. Za prejav uznania jeho manažérskych schopností možno označiť aj jeho prizvanie do funkcie tajomníka Spišského biskupstva a tiež vynikajúcu prácu s mládežou v podmienkach „krízového manažmentu“ za pôsobenia takých „síl odporu“ akými bola všemocná komunistická strana a jej „kladivo“ – štátna bezpečnosť. S uznaním sa treba pozerať aj na  precíznu prípravu a samotnú realizáciu jeho prechodu cez zelenú hranicu. V plnej miere však mohol uplatniť svoje manažérske schopnosti až v Ríme. Zorganizoval Slovenské vydavateľstvo (do r. 1988 vydalo viac než 1000 publikácií), organizoval slovenské misie na všetky kontinenty. Vrcholom jeho manažérskych aktivít bola príprava, výstavba a riadenie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda (SÚCM) v Ríme.

V rokoch 1948-1950 tiež prednášal na Vysokej škole bohosloveckej kresťanskú filozofiu a venoval sa aj praktickej teológii, čiže teológii sviatostí a duchovného života. Svedčia o tom mnohé príspevky najmä v časopisoch Smer, Verbum, Most, Echo, Slovak studies, Hlasy z Ríma a Diakonia. Zredigoval prvé dva zväzky Slovak studies, do ktorých prispieval svojimi hodnotnými prácami. Po slovensky prispieval tiež do časopisu Most a do niektorých inonárodných časopisov.  Redigoval Hlasy z Ríma, prispieval do nich, napísal hodnotnú dizertačnú prácu, úvahy na tému Láska v duchovnom živote (1947), knihu Sviatosti znovuzrodenia, popísal svoje dojmy a zážitky zo Slovenskej púte do Elvangenu a bol hlavným zostavovateľom Pamätnice Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.  Napísal tiež diela Filozofia zúfalcov? (1947), Príchod existencializmu k nám (1947), Láska ako ethos osobnosti (1947). K filozofii kresťanského realizmu sa hlásil v štúdiách, uverejnených v zahraničí v časopise Most: O správnu orientáciu človeka (1954), Kresťanský realizmus a dialektický materializmus (1956). Vo svojich článkoch vysoko vyzdvihol význam cyrilo-metodskej tradície pre nás: O plný zmysel cyrilometodskej misie a jej 1100-eho jubilea (Most, 1963), Dedičstvo našich otcov (Hlasy z Ríma 1964), Prenasledovanie Katolíckej cirkvi na Slovensku (Slovak studies, 1961), O biskupovi Vojtaššákovi (Most, 1965), U amerických bratov (Hlasy z Ríma, 1965), Písmo sväté u Slovákov v zahraničí (Diakonia, 1963). Zomrel 6. marca 1975 v Ríme.